reklama

Takto vyzerá správny dobrovoľník

V dňoch 21. a 22. augusta 2006 sa v Ružomberku stretli, tí správni dobrovoľníci. Prečo správni? Tieto dni bolo ponúkané: maľovanie, nocľah. Pri tejto predstave niekto vidí drinu, a my vidíme zábavu, správnu krvnú skupinu po kope, uvoľnenie, relax.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

A tak tí správni - správne mamy dobrovoľníckeho cechu materských centier zbalili svoje deti, poniektoré aj manžela, pár vecí a poď ho do Ružomberka. V Ružomberku nás čakalo prekvapenie najprv v podobe Veselého domu, kde sídli Vševedko. Potom nás ohúrila atmosféra dobrovoľníctva, ktorá sa dala aj dýchať.

Predstava na dva dni:

Postaviť sa na plošinu auta, vyviesť sa do výšky druhého poschodia, vziať zo sebou len osem kelímkov farieb, štetce a maľovať. Teda vymaľovávať podľa predlohy, ktorú vytvorila a načrtla na stenu dobrovoľne Monika Drocárová priateľka Materského centra Srdiečko Trenčín. Monika je dobrovoľníčka, tak ako aj všetci tí, čo maľujú, alebo zo zeme kričia, povzbudzujú, komentujú, tešia sa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako vyzeráme my, dobrovoľníci?

  • sme nadšené

  • deti sú na jednej kope a je jedno, ktoré je moje, všetky sú naše

  • niekedy sme aj unavené a znechutené, že nám to nejde podľa našich predstáv, ale správne sa zaprieme apustíme sa svervou do toho zas

  • nehľadíme na značkové šaty, pozeráme sa do ľudí, pozeráme sa na všetkých, očami - čo v nich je, kto čo zvládne, dokáže

  • nemáme zvláštne požiadavky, až na to, že pre dobrú vec, vnašich prípadoch pre rodiny s deťmi máme na kompetentných požiadaviek veľa a vieme ich rýchlo vysypať z rukáva, im sa zdajú zvláštne a nám prirodzené

  • nebojíme sa žiadnej práce - veď pre dobrú vec

  • je nám jedno, že nás niekto uvidí v takomto, či onakom prestrojení, sme proste zanietené a ak sa Vám nepáči.... kľudne choďte ďalej anezavadzajte J

A tak sme začali maľovať. Vyjsť na plošinu auta chce tiež riadnu guráž, nejde to len tak. Postaviť sa, nakloniť, správnou farbou maľovať správne miesto. Všetky naše deti sa na plošine vystriedali. Andrejko sedel na dne plošiny aj dve hodiny a pozeral sa na ruch na ulici. Adam ako vyšiel a zistil, že to nie je nič k ďalšej aktivite, chcel ísť dole. Paulínka veľká školáčka maľovala aj za dvoch, po čase keď ju pochopiteľne jej veku unavila monotónna činnosť chcela stáť ďalej, dávala hádanky a bola hrdá na to, že sa nebojí, že má svoju istotu v tej neistej plošine. Maroško sa vyzbrojil, z domu si vzal stavbársku prilbu, veľmi sa mu páčilo, až na tú prilbu stále mu padala z hlavy a musel si ju pridržiavať a aj sa držať, no roboty na trojročného chlapca viac než dosť. Tu chcem podotknúť, že všetky tieto detváky, čo som spomenula, sú nádejní dobrovoľníci. Ani jedno sa nespýtalo, za čo to maľujeme, čo za to dostaneme, všetky sa tešili, chceli pomôcť. Deti, ktoré mali menej rokov, prekladali kelimky s farbou, držali plány výtvarného diela, pomáhali na všetky strany až sme mali pocit, že miestami je ich dvakrát viac.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Večer sme prežili v družnom rozhovore, spali v provizórnych posteliach, spacákoch na zemi vo Veselom dome a všetci sme sa tešili na druhý deň.

A čo ľudia okolo?

Pozerali sa do výšky, povzbudivo krútili hlavami, rozprávali aké je to nádherné, turisti si nás fotili, ujo „plošinár" fajčil, čakal, kedy mu dáme pokyn posunúť plošinu o pár metrov ďalej. Ľudia sa zastavovali, rozprávali. Myslím, že bolo cítiť z nás to.... to, čo nás dobrovoľne ženie vpred. V podstate všetci dvíhali hlavy hore, pokiaľ bolo na ceste stojace auto s pracujúcim nákladom na palube.

Keď auto odišlo, málokto sa pozrel hore smerom na druhé poschodie, málokto hovoril, že je to nádherné, nik to už nefotil, nik pod oknami len tak nepostával. Všetci chodili zas okolo Veselého domu len tak, bez povšimnutia. Stratil sa im úsmev z tváre, išli svojou cestou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zhrnutie: 

Takto vyzerajú nadšení dobrovoľníci z materských centier. Jednou som aj ja, maľovala som, za čo? Za nič, za to, že som mohla pomôcť, za to, že som videla stretla zas kopec dobrých ľudí a hlavne za to, že verím, že sa dobrovoľníctvo a ochota pomôcť bude šíriť ďalej a raz sa to vráti práve k nám.

Ak chcete vidieť veľkú „bandu" dobrovoľníkov a to poväčšine v podobe žien, kliknite na http://www.materskecentra.sk/ alebo rovno na niektoré zaklopte. Tam sú tí správni.... A určite keď pôjdete po pešej zóne v Ružomberku, obzrite sa a vybehnite pozrieť do Veselého domu, vtiahne Vás to a poviete si toto stojí za to a verte, že za tým sú hlavne zanietení dobrovoľníci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Badka z Materského centra Mravenisko

Branislava Beňová

Branislava Beňová

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som mama a som slobodná. Takže oslovujete ma slečna mama, prosím. Nie, slobodná mamička. Ďakujem.Usmievam sa na svet a verím, že všetko má v sebe krásno a dobro :-) Zoznam autorových rubrík:  Súkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu